Návrhy opatrení pre sektory kreatívneho priemyslu (KP) v súvislosti s krízou COVID-19

Návrhy opatrení pre sektory kreatívneho priemyslu (KP) v súvislosti s krízou COVID-19

Creative Industry Forum v spolupráci s nasledovnými subjektami:

Asociácia nezávislých producentov (ANP), www.asociaciaproducentov.sk

Asociácia rádií Slovenska (ARS), www.anrts.sk

Asociácia televíznych vysielateľov Slovenska (ATVS), www.atvs.sk

Asociácia tlačených a elektronických médií (ATDM), www.atdm.sk

Klub reklamných agentúr Slovenska (KRAS), www.kras.sk

Magistrát mesta Bratislava, www.bratislava.sk

Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS), www.rtvs.sk

Slovak Game Developers Association (SGDA), www.sgda.sk

Slovenská filmová a televízna akadémia (SFTA), www.sfta.sk

Slovenské centrum dizajnu, www.scd.sk

Únia filmových distributérov (ÚFD), www.ufd.sk

Združenie vydavateľov a kníhkupcov SR (ZVKS), www.zvks.sk

pripravilo návrh opatrení, ktoré by napomohli riešeniu negatívnych dopadov súvisiacich s krízou spôsobenou Covid-19. Pri príprave opatrení boli použité tieto východiská:

  1. Doterajšie opatrenia vlády SR (tzv. plošné opatrenia) nereflektujú dostatočne dopady v oblastiach KP, rovnako ako v mnohých ďalších ako napr. cestovný ruch, šport – návrhy sú preto použiteľné aj pre iné sektory.
  2. Návrhy zohľadňujú špecifiká KP a hľadajú viaczdrojové možnosti – napríklad odstránením neprimeraných zákonných povinností.
  3. Opatrenia zohľadňujú tiež vznik/ponuku protihodnoty pre štát, ktorá bude mať pozitívny a aj trvajúci charakter alebo dôsledky.

A.   Okamžité riešenia (prijatie do mája 2020 / trvanie podľa potreby)

  1. Rozšíriť a viazať nárok na príspevok pre zamestnávateľov len na kritérium prepad tržieb/príjmov o 20 % a viac (t. j. upustiť od kritéria zatvorenia prevádzky).

Odôvodnenie/vysvetlenie: Protipandemické opatrenia zasiahli celé reťazce (nielen sektorov KP), z ktorých sa vláda SR v súčasnosti zameriava len na tie (vybrané) subjekty reťazca, ktoré zatvorili prevádzku. Súčasné celoplošné opatrenia rovnakým spôsobom nereflektujú na tých zamestnávateľov, ktorým klesli tržby, ale to ešte neznamená, že nechali zamestnancov doma a prestali vykonávať svoje činnosti. Naopak, snažia sa zamestnanosť udržať (ale nemajú nárok na rovnakú pomoc ako spoločnosti, ktoré zavreli prevádzky), pričom okrem nákladov na zamestnancov (vrátane odvodov, kde nemajú nárok na ich odpustenie ako naposledy vláda umožnila subjektom so zatvorenými prevádzkami) im samozrejme ostávajú náklady na energie, nájmy, leasingy, materiál a pod. Nami navrhnuté opatrenie preto môže predstavovať jednoduchý systém, ktorý pokryje všetky subjekty so stratou príjmu bez ohľadu na to, či museli zatvoriť prevádzku. Rovnako všetky ďalšie opatrenia vlády na pomoc ekonomike – ako napr. systém pokrytia nájmov a pod., – majú byť spravodlivé a pokryť všetky opatreniami postihnuté právnické a fyzické osoby (t. j. celý reťazec služieb/produktov), bez ohľadu na to, či museli zatvoriť prevádzku (napríklad kiná, kde je výpadok 100 %), alebo boli postihnuté tzv. dominovým efektom (napríklad filmoví distributéri, kde je výpadok tiež 100 %).

  1. Zrovnoprávniť kompenzácie mzdy zamestnancom s kompenzáciami výpadku tržieb SZČO – zavedenie kompenzácie vo výške 80% jednej dvanástiny daňového základu pre SZČO, ktorých podnikanie/činnosť bolo výrazne obmedzené alebo znemožnené v dôsledku opatrení proti šíreniu epidémie. Toto opatrenie by sa zároveň vzťahovalo aj na SZČO, ktoré majú súbeh s pracovným pomerom. Zároveň je nevyhnutné viazať pojem príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti na § § 6 ods. 1 a 2 a 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Odôvodnenie/vysvetlenie: Súčasné nastavenie finančného limitu výšky príspevku pre SZČO nie je dostatočné na pokrytie nákladov na odvody a fixných nákladov súvisiacich s predmetom činnosti. Navrhujeme preto, aby sa výška vypočítavala z jednej dvanástiny z príjmu podľa daňového priznania za rok 2018 a aby sa zjednotila maximálna výška príspevku na 1.100,- eur, ako je to pri zamestnancoch. Určenie priemeru jednej dvanástiny príjmu zároveň zohľadňuje sezónnosť príjmov, prípadne aj posun v príjmoch za vytvorené diela/licencie, ktoré sú vyplácané neskôr. Doterajšie opatrenia nereflektujú obrovský prepad u tých SZČO, ktoré majú len čiastočné, napr. 20 % pracovné úväzky (v oblasti KP ide často o úväzky v umeleckom školstve alebo verejných kultúrnych inštitúciách). Tieto SZČO v súčasnosti nemajú možnosť uchádzať sa o podporu zameranú na SZČO vôbec, bez ohľadu na mieru poklesu ich príjmov. Pri súbehu SZČO so závislou prácou by sa preto pokles mal rátať súčtom oboch príjmov; súbeh príjmov ako taký by nevylučoval nárok na podporu, pretože rozhodujúcou by bola miera poklesu súčtu príjmov. Zároveň pri SZČO, ktoré majú príjem z vytvorenia diela alebo podania umeleckého výkonu sa štandardne táto odmena v súlade s autorským zákonom delí na odmenu za vytvorenie/podanie umeleckého výkonu a odmenu za udelenú licenciu. Zároveň odmena za udelenú licenciu musí podľa zákona zohľadňovať rozsah udelenej licencie, čo znamená, že čím je udelený väčší rozsah licencie, tým by mala byť aj táto časť odmeny vyššia. Nariadenie vlády č. 76/2020 Z. z. o spôsobe určenia poklesu čistého obratu a príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti schválené vládou 9.3.2020 ale viaže pojem príjem len na príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, teda nezapočítava odmenu za udelenú licenciu, ak by sa malo metodicky používať toto nariadenie aj pre účely výpočtu nároku na príspevok, bol by to problém.

  1. Odpustiť soc./zdravot. odvody min. na tri mesiace.

Odôvodnenie/vysvetlenie: Opatrenia sa dotkli nielen osôb, ktoré museli zavrieť prevádzky (napr. kín, divadiel, kultúrnych centier), ale napr. aj všetkých ich subdodávateľov, resp. spoločností, ktoré nedodávajú svoje tovary a služby priamo zákazníkom (napr. filmoví distributéri) a  nemuseli zastaviť svoju činnosť, naopak, na jej udržanie a tým udržanie zamestnanosti potrebujú pomoc. Preto navrhujeme pri zamestnávateľoch odpustiť časť týkajúcu sa zamestnávateľa (zatiaľ vláda odpúšťa len spoločnostiam, ktoré zatvorili prevádzku). Pri SZČO časť týkajúcu sa priamo SZČO s tým, že sa na tento čas SZČO stane poistencom štátu. Odklad odvodov nie je v prípade SZČO opatrením, ktoré by riešilo situáciu, keďže kumuluje dlh počas obdobia, v ktorom SZČO netvoria zisky.

  1. Mikropôžičky: Vytvoriť systém rýchlych bezúročných pôžičiek s odkladom splátok o 3-6 mesiacov.

Odôvodnenie/vysvetlenie: Mikropôžicky by mali pokrývať vznikajúce bežné náklady. Bezodkladne je potrebné zo strany štátu vytvoriť podmienky na vznik systému rýchlych pôžičiek.

  1. Zaviesť možnosť odkladu platby DPH a preddavkov na daň pre SZČO na obdobie 3 a viac mesiacov.

Odôvodnenie/vysvetlenie: SZČO, ktorým sa znížili príjmy (v niektorých prípadoch klesli zo dňa na deň na nulu), sa aktuálne nachádzajú v najväčšom probléme z hľadiska disponibilných prostriedkov. Rýchla finančná pomoc, zrušenie odvodov na tri mesiace a umožnenie odkladu týchto povinností voči štátu spoločne vytvoria priestor pre zachovanie infraštruktúry v tých odvetviach priemyslu, ktoré sú výrazne závislé od SZČO dodávateľov.

  1. Zaviesť kompenzáciu fixných nákladov (okrem osobných nákladov) pre všetky podniky s poklesom príjmov viac ako 20 %.

Odôvodnenie/vysvetlenie: Nájmy ale aj s tým spojené platby (energie a podobné služby) sú jedným z fixných nákladov, ktoré podniku ostávajú aj vtedy, ak mu nevznikajú osobné náklady. Okrem samotného nájomného súvisiace náklady – teda platby za energie a služby tiež nie sú zanedbateľným nákladom a napríklad pri kníhkupectvách v nákupných centrách tvoria rovnako vysoký náklad ako samotné nájomné. Opatrenie umožní zachovanie kultúrnej infraštruktúry (kiná, divadlá, kultúrne centrá), pokiaľ sa nebude týkať len povinne zatvorených prevádzok, ale aj prevádzok s obmedzeným fungovaním, ako aj subdodávateľských podnikov závislých od plného fungovania týchto prevádzok (napr. filmoví distributéri, promotéri kultúrnych podujatí, vydavatelia, tlačené médiá, postprodukčné spoločnosti atď).

Pokiaľ ide o solidárne rozloženie ťarchy nájmu medzi štát / nájomcu / prenajímateľa, treba zohľadniť skutočnosť, že nájomca už nesie určitú časť ťarchy v dôsledku poklesu príjmu (u kín a iných na neurčito úplne zavretých kultúrnych inštitúcií pritom ani rozloženie ťarchy nemusí stačiť, keďže výpadok príjmov je totálny).  Ostatné fixné náklady kompenzovať vo forme jednorazovej finančnej dávky.

Zároveň je nevyhnutné, aby pri všetkých kompenzačných mechanizmoch bola súčasťou informácií štátu aj informácia o účtovnom zápise pre účtovné jednotky, ako aj vzťahu k uplatňovaniu dane z príjmov a DPH ako pri kompenzácii nákladov aj vzťah k daňovej uznateľnosti nákladu.

  1. Odklad lízingových splátok aj na technické zariadenia, stroje a technológiu.

Odôvodnenie/vysvetlenie: Významnou zložkou viacerých oblastí (nielen KP) sú podnikatelia poskytujúci nájom rôzneho typu technických zariadení a služieb (prenájom (rental) strojov, zariadení a služieb pri ich obsluhe). Lízing týchto strojov a zariadení patrí k fixným nákladom predmetných firiem. Vzhľadom na skutočnosť, že sú zakázané všetky hromadné podujatia aj rôzne formy výroby, rentalové firmy (prenajímatelia) a dodávatelia služieb nemajú priebežný príjem, z ktorého by vedeli priebežne hradiť fixné náklady. Odklad lízingových splátok umožňuje zlepšenie cash flow do času, keď príslušné zariadenie bude možné používať tak, aby si na seba zarobilo.

  1. Upresniť aj existujúce opatrenia pre zamestnávateľa vzhľadom na preukazovanie prekážky na strane zamestnávateľa, resp. neviazať príspevok na samotné „neprideľovanie“ práce (ale uzatvorenie prevádzok považovať automaticky za prekážku na strane zamestnávateľa).

Odôvodnenie/vysvetlenie: Hoci preferujeme viazanie nároku na príspevok pre zamestnávateľov len na kritérium prepad tržieb/príjmov, tak aj vo vzťahu k existujúcim opatreniam pre zamestnávateľov, ktorí zatvorili prevádzku,  je problematická už aj samotná podmienka prekážky na strane zamestnávateľa a jej preukazovanie (obzvlášť, keď napr. pri kinách došlo nečakane 10.3. pôvodne na dva týždne k zrušeniu predstavení, čo stále bol doviditeľný čas). Zo súboru opatrení už prijatých vládou explicitne nevyplýva, že by samotné vydanie rozhodnutia (zákazu/obmedzenia) bolo považované za prekážku na strane zamestnávateľa. Nie je zrejmé, či musí byť k tomu splnená aj podmienka neprideľovania práce a či v súlade s § 142 Zákonníka práce zamestnávateľ vypláca za takýto čas náhradu mzdy. Problémom je, že v praxi zamestnávatelia napriek zavretým prevádzkam neuplatňovali administratívne postup pri prekážke na strane zamestnávateľa, o. i. z dôvodu vyplatenia miezd zamestnancom. Ak si ale na základe čestného vyhlásenia uplatnia nárok na príspevok, pri rigidnom výklade opatrenia by sa mohli vystaviť riziku nepravdivých informácií a povinnosti vrátiť príspevok. sa problematickou javí už aj podmienka prekážky na strane zamestnávateľa (jedna z podmienok poskytnutia pomoci) a jej preukazovanie.

  1. Znovuotvorenie prevádzok

Odôvodnenie/vysvetlenie: Dohľadné otvorenie kníhkupectiev, ale aj ďalších prevádzok s primeranými hygienickými opatreniami je najlepším riešením naštartovania postupného predaja tovarov a poskytovania služieb.

  1. Zaviesť výnimku z definície neobalového výrobku, ktorý tvorí súčasť komunálneho odpadu, t.j. zrušenie platieb organizácii zodpovednosti výrobcov (OZV) za hmotné rozmnoženiny kultúrnych produktov (novelou zákona o odpadoch v skrátenom konaní).

Odôvodnenie/vysvetlenie: V žiadnej krajine EÚ neplatia vydavatelia platby výrobcov za odpad, ale obdobne, ako je tomu v § 73 ods. 3 písm. b) zákona o odpadoch podľa ktorého majú knihy výnimku, má mať aj periodická tlač výnimku v tom, aby sa nezapočítavala medzi neobalové výrobky z papiera, ktoré sú súčasťou komunálneho odpadu, za ktoré platia vydavatelia organizácii zodpovednosti výrobcov poplatky. Knihy, tlačoviny, ale aj filmy, hudba na nosičoch a pod. predstavujú kroniku doby a uchovávajú diela, ktoré sú súčasťou kultúrneho dedičstva, ale aj predmetom cirkulárnej ekonomiky (antikvariáty, aukcie, zberateľské burzy a pod.). Tradičné média majú zároveň v súčasnej dobe veľký význam v boji proti “fake news” a krajiny EÚ ich preto skôr podporujú ako vytvárajú bariéry, ktoré zhoršujú ich udržateľnosť, pričom neexistujúci súťažný trh medzi OZV na Slovensku spôsobuje z vydavateľov vazalov určených a stále sa zvyšujúcich poplatkov bez reálnej znalosti podielu periodickej tlači alebo iných rozmnoženín kultúrnych produktov na komunálnom odpade. Toto opatrenie zároveň okamžite zníži náklady vydavateľov, čo im pomôže lepšie prekonať súčasný výpadok z príjmov.

  1. Špecificky pre súkromné rádiá: Refundácia nákladov na prenos vysielania u najviac ohrozených súkromných rozhlasových vysielateľov.

Odôvodnenie/vysvetlenie: Ide o fixný náklad, ktorý vzniká bez ohľadu na to, či rádiu vznikajú aj osobné náklady. Kompenzácia okamžite zvýši príjmy rádia. Opatrenie má ochrániť mediálnu (kritickú) infraštruktúru v regiónoch a zároveň ochrániť mediálnu pluralitu (regionálny duálny systém). Rozhlasová infraštruktúra je pritom najprirodzenejším nástrojom informovania v mimoriadnych situáciách (o. i. povodeň, priemyselná havária a pod.).

  1. Špecificky pre časopisy, online informačné médiá, a knihy: Zníženie DPH na 10 % (novela zákona o DPH v skrátenom konaní).

Odôvodnenie/vysvetlenie: Opatrenie okamžite zvýši príjmy médií pri výpadku inzercie. V súčasnosti je DPH na časopisy na Slovensku najvyššia v EÚ. Pričom v ostatných členských krajinách smerujú k 0 % DPH, čím podporujú overené redakčne spracované informácie ako praktický nástroj na bojovanie proti “fake news”. Obdobne tento nástroj funguje na podporu predaja kníh a knižného sektoru. Vo všeobecnosti má zmysel uplatniť zníženie v rozsahu prílohy č. III Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v konsolidovanom znení “6. dodanie kníh, novín a periodík vrátane výpožičiek z knižníc, či už sú na fyzických nosičoch alebo dodané elektronicky alebo oboma spôsobmi (vrátane brožúr, letákov a podobných tlačovín, detských obrázkových knižiek, náčrtníkov alebo omaľovánok, hudobných partitúr tlačených alebo písaných, máp a hydrografických alebo podobných schém) s výnimkou publikácií, ktoré sú výlučne alebo prevažne určené na propagáciu, a s výnimkou publikácií, ktoré pozostávajú výlučne alebo prevažne z videoobsahu alebo hudobného obsahu,vstupné na spoločenské podujatia, do divadiel, cirkusov, na veľtrhy, do zábavných parkov, na koncerty, do múzeí, zoologických záhrad, kín, na výstavy a podobné kultúrne podujatia a do podobných kultúrnych zariadení, príjem služieb rozhlasového a televízneho vysielania, služby poskytované spisovateľmi, skladateľmi a výkonnými umelcami a ich autorské poplatky,”.

  1. Špecificky pre podujatia/predstavenia: Alternovať povinnosť vrátenia vstupného možnosťou poskytnúť poukážku na “nákup” podujatia, resp. predstavenia.

Odôvodnenie/vysvetlenie: Podobne ako v Nemecku. Opatrenie je všeobecné, lebo okrem kultúry (divadlá, kiná a pod.) vie zasiahnuť aj oblasť športu, voľnočasových aktivít, vzdelávania a turistického ruchu. Opatrenie zároveň zvyšuje cashflow podnikov KP a rozkladá stratu v čase. Zároveň predĺžiť zákonnú lehotu na vrátenie vstupného za neuskutočnené podujatie.

B.   Krátkodobé riešenia (od apríla 2020 do konca roku 2020)

  1. Intervenčné nákupy produktov a služieb v KP prostredníctvom štátu

Odôvodnenie/vysvetlenie: Popri riadených nákupoch kníh z produkcie slovenských vydavateľov do knižníc cez lokálnych kníhkupcov, ktorými sa preklenie výpadok v predaji kníh, môže štát intervenovať aj v ďalších oblastiach umenia jeho riadeným nákupom. V oblasti médií je možné realizovať nákup mediálneho priestoru rovnomernou distribúciou kampaní pre rôzne rezorty, súvisiace s programami štrukturálnych fondov ale aj súvisiacich s aktuálnou potrebou štátu viesť komunikačnú kampaň ohľadom zdravia a dodržiavania verejného poriadku a bezpečnosti (verejná správa, cestná premávka, zdravotníctvo, školstvo, regionálny rozvoj a pod.). Vyžaduje sa príprava stratégie nákupu inzercie a reklamného času.

  1. Zavedenie možnosti odpočtu výdavkov na nákup reklamného priestoru (print, digital, rozhlas, kinoreklama) od základu dane pre právnické osoby

Odôvodnenie/vysvetlenie: Opatrenie je zamerané na podporu výpadkov príjmov informačných médií vrátane rozhlasového vysielania z predaja mediálneho priestoru, ktorý tvorí významnú časť ich ziskov a bez ktorého sa seriózny a kredibilný mediálny priestor môže značne oklieštiť. Zároveň kinoreklama môže po otvorení kín aspoň čiastočne kompenzovať obrovské výpadky ich tržieb Logika opatrenia je podobná existujúcemu mechanizmu odpočtu výdavkov na vedu a výskum. Výška odpočtu môže byť limitovaná istým percentom výdavkov na reklamu (napr. 30%).

       3. Otvorenie operatívnych dotačných schém a iniciovanie nových typov projektov,   ktoré generujú zamestnanosť (nielen pracovnoprávne vzťahy). Zároveň je potrebné upraviť možnosti použitia dotácií tak, aby neboli viazané na kalendárny rok, ale umožnili aj cezročné financovanie projektov. Špecificky zamerané výzvy by sa mali venovať najmä

a) novým formám prezentácie kultúrneho obsahu,

b) novým formám komunikácie s publikom so zreteľom na epidemické opatrenia,

c) novým komunikačným kanálom a technikám vrátane distribučných kanálov, ktorých doterajšie využívanie sa ukázalo ako podcenené s ohľadom na ich potenciál distribúcie obsahu na diaľku (o. i. rozhlas, podcasty a pod.),

d) udržaniu kín ako základnej kultúrnej infraštruktúry so zreteľom na epidemické opatrenia.

Odôvodnenie/vysvetlenie: Ad a) a b) – výzvy MK SR/FPU/AVF/KULTMINOR, ktoré reflektujú aktuálnu situáciu by vedeli iniciovať činnosť a prácu v sektoroch a pomohli by tak preklenúť obdobie, keď nie je možné štandardne realizovať aktivity v oblasti KP.

Ad c) – osobitnú pozornosť si zaslúžia obsahy v audio-kanáloch (rozhlas, podcasty a pod.), ktoré v súčasnosti plne nepokrýva ani jeden z existujúcich programov fondov.

Ad d) – špecificky pre kiná je potrebné nájsť prijateľné modus operandi, ktoré by stimulovalo divákov k ich návšteve pri uvoľňovaní protipandemických opatrení.

  1. Zachovanie existujúcich podporných schém a dotačných mechanizmov v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu na úrovni samospráv – využitie na riešenie bezprostredných dopadov krízy (nové typy podpory – viď predošlý bod).

Odôvodnenie/vysvetlenie: V súvislosti s ekonomickými dopadmi epidémie je výrazná tendencia obmedzovať rozpočtové prostriedky samospráv v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu. Vzhľadom k tomu, že aktivity samospráv v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu dávajú prácu najviac ohrozeným skupinám v rámci KKP (slobodné povolania, SZČO) je dôležité zachovať tieto zdroje a aspoň časť týchto zdrojov presmerovať do bezprostrednej pomoci dotknutým skupinám, aby boli zachované elementárne funkcie kultúry na úrovni miest a regiónov, čo pomôže k rýchlejšiemu rozbehnutiu ekonomiky po uvoľnení opatrení.

  1. Prekleňovacie úvery.

Odôvodnenie/vysvetlenie: Spustiť systém prekleňovacích úverov s podmienkami, ktoré sú  únosné a umožnia znovu obnoviť činnosť. Kooperovať s ostatnými nástrojmi (napr. SIH), aby sa o ne mohli uchádzať aj subjekty z KP.

C.   Strednodobé riešenia (do konca roku 2021)

  1. Dočasné stimulačné zmiernenie podmienok na filmové “vratky” (zníženie minimálnej výšky investície, od ktorej je vratka uplatniteľná, prípadne aj časový rozsah/obsahový charakter filmového projektu).

Odôvodnenie/vysvetlenie: Opatrením sa stimuluje investovanie súkromných peňazí do produkcie audiovizuálneho obsahu, pričom sa stimuluje celý reťazec od autorov, výkonných umelcov  a nezávislých producentov a možno tak stimulovať aj  tv vysielanie aj mediálne VOD služby (napr. vydavateľských domov).

  1. Opatrenia na zmiernenie dopadu zníženia príjmov televíznych vysielateľov na audiovizuálny priemysel

a) vytvorením dotačného mechanizmu pre plnoformátových vysielateľov na základe licencie na televíznu a kinematografickú tvorbu,

b) sanovaním výpadku príjmov AVF vzhľadom na pokles príjmov televíznych vysielateľov,

c) úpravou zmluvy RTVS so štátom v nevyhnutnom rozsahu.

Odôvodnenie/vysvetlenie: Ad a) – výpadok príjmov odhadujú televízie JOJ a Markíza na úrovni 25% – 30% v roku 2020 a vzhľadom na ekonomické následky súčasných opatrení predpokladajú znížené príjmy i v roku 2021; televízie sú najväčším objednávateľom práce v audiovizuálnom priestore – každá z nich má cca 3000 dodávateľov – od spoločností poskytujúcich techniku, postprodukčné štúdiá až po jednotlivé štábové profesie (kameramani, zvukári, rekvizitári, skriptky, asistenti réžie, kamery, zvuku, produkcie, kostymérky, maskéri, lokační, castingy, stavba atď.) a tvorcov (scenáristi, režiséri, architekti, kostýmoví výtvarníci, ako aj herci). Zastavenie a následne obmedzenie objemu nakrúcania má na prostredie devastačný vplyv, preto najprirodzenejším spôsobom ako oživiť celý výrobný reťazec je poskytnúť prostriedky na televíznu výrobu. Na stimuláciu audiovizuálneho priemyslu by slúžila dotačná schéma pre vysielateľov, na ktorú poskytne štát Audiovizuálnemu fondu prostriedky v sume rovnajúcej sa sume 2 x 10 % príjmov týchto vysielateľov v roku 2019, a to raz na obdobie druhého polroka 2020 a opakovane na prvý polrok 2021. Dotácia by bola určená na balík projektov plnoformátovej multiregionálnej televízie, ktorý môže obsahovať projekty hranej, dokumentárnej a animovanej tvorby s podmienkami, že vstúpi do fáze produkcie v danom polroku, minimálne 50 % tejto produkcie bude realizovať v spolupráci s nezávislými producentmi a aspoň 10 % celkovej dotácie na balík projektov bude investovať do výroby kinematografického diela.

Ad b) – prostriedky poskytované Audiovizuálnemu fondu zo strany štátu by mali byť v roku 2021 a v roku 2022 navýšené o výpadok z odvodu televíznych vysielateľov.

Ad c) – zmluva so štátom zaväzuje RTVS ku konkrétnym podmienkam, za ktorých môže  prostriedky investovať do projektov. Okrem iného sú viazané na vstup RTVS do koprodukcie (neumožňuje “len” nákup slovenských audiovizuálnych diel od producentov, RTVS musí mať podiel na právach) a tiež určuje časový rámec, do ktorého musia byť diela financované zo zmluvy dokončené. Tieto podmienky sa v súčasnej situácii javia z časového hľadiska problematické. Zároveň se prepad príjmov RTVS (napríklad z reklamy a sponzoringu športových podujatí – MS v hokeji, ME vo futbale a Olympiáda) odrazí na objeme financií, ktoré sú určené pre koprodukčnú televíznu a filmovú výrobu (ale i schopnosti udržať existenciu rozhlasového orchestra). V tomto zmysle by malo prísť k prípadnej úprave objemu na vyššie definované činnosti.

D.   Špecifické opatrenia vo verejnom obstarávaní (urgentné)

  1. Úprava podmienok verejného obstarávania (novela zákona o verejnom obstarávaní v skrátenom konaní):

a) možnosť predčasného uvoľnenia výkonovej zábezpeky dodávateľom, ktorým verejný obstarávateľ takúto zábezpeku drží na základe uzatvorenej zmluvy,

b) možnosť zrušenia vyhláseného verejného obstarávania,

c) možnosť predĺženia lehôt na predkladanie cenových ponúk.

Odôvodnenie/vysvetlenie: Ad a) – zábezpeka vyplývajúca z podmienok verejného obstarávania (či už pri uzavretých zmluvách alebo pri vyhlásených súťažiach) predstavuje reálne peniaze, ktoré nie je možné použiť v čase, keď dodávatelia/súťažitelia majú problém s cash flow a sú vo vysokom riziku udržania podnikania tak, aby mohli poskytovať riadne služby.

Ad b) – ide o to, aby išlo o nenapadnuteľný zákonný dôvod zrušenia vyhláseného verejného obstarávania, keďže verejným obstarávateľom sa zmenili podmienky a priority v súčasnej situácii.

Ad c) – súčasná situácia vo viacerých sektoroch nabúrala cenotvorbu a súčasné kalkulácie nákladov a cien môžu vyvolať v budúcnosti problémy.